Liptovská Modrotlač - keď trendy z minulosti ožívajú
Keď sa povie Liptov, väčšine z nás sa vybaví krásna príroda a bryndzové halušky. Asi málokto by si dnes tento región spojil s módou. O to zaujímavejšie preto bude preniesť sa v čase o dvesto rokov naspäť. Vitajte v 19. storočí, v období kedy liptovská modrotlač zažíva svoj najväčší rozkvet.
Modro-biely trend
Počiatky modrotlače na Slovensku siahajú do polovice 18. storočia. Vtedy boli nezameniteľné modro-biele prvky výsadou len vyššej spoločenskej triedy. O niekoľko desaťročí sa však už objavovali i na zásterách a šatkách obyčajných žien. A nielen na nich. Modrotlač by sme v tom čase našli nielen na odevoch, ale i na obrusoch, obliečkach a iných, dnes by sme povedali, bytových doplnkoch. Obľúbená bola najmä tzv. perinová modrotlač, z ktorej si žienky šili nielen ozdobné povlaky na periny a podušky, ale aj prikrývky či závesy.
Liptov modrotlač ako heslo doby
Podobne ako výšivky či kroje, aj modrotlač sa v jednotlivých regiónoch líšila. Ba čo viac. Platilo, že čo dedina, to iný charakteristický vzor. Napríklad pre ženy z obcí Liptovské Sliače či Liptovské Revúce boli typické lesklé zástery s kyticovými motívmi s plne a obojstranne zdobenými okrajmi. Veľkorozmerné kvetinové vzory obľubovali na svojom odeve aj ženy z Liptovskej Osady a Liptovskej Lúžnej. Takéto plátna vznikali v Ružomberku a Slovenskej Ľupči, kde sa potláčali celodrevenými formami. Jemnejšie vzory na tenšej látke sa zase všeobecne páčili v obciach Hybe, Sielnica alebo Bobrovec. Naopak vo Važci, Východnej, Liptovskej Kokave či Pribyline sa nosili väčšie a nápadnejšie vzory. Časom sa populárnou stala aj modrotlač so žltým a zeleným vzorovaním. Všetky však mali niečo spoločné – ich nositeľky sa chceli páčiť.
Známe modrotlačiarske dielne by sme v tom čase našli ešte v Partizánskej Ľupči, Liptovskom Mikuláši, Hybiach i v Štrbe na Liptove.
Takmer zabudnuté remeslo
Textil s prvkami modrotlače bol v čase svojej najväčšej slávy cenovo dostupný. Jeho rýchle rozšírenie do rôznych kútov sveta preto nenechalo na seba dlho čakať. Napriek tomu, že dnes indigovomodré odevy a doplnky nájdeme takmer výlučne v múzeách, v minulosti plátna (nielen) z Liptova putovali napríklad na Balkán, Blízky východ alebo do Afriky. Tvorcovia modrotlačiarskych foriem čerpali inšpiráciu, okrem iného, aj z ornamentov, ktorými sa zdobili drahé damasky a brokáty. Okrem prívlastkov ľudová a originálna môžeme teda liptovskú modrotlač označiť aj ako exkluzívnu a vyhľadávanú.
ZAUJÍMAVOSTI:
• Najstaršia zachovaná modrotlačová látka na našom území sa datuje do roku 1784.
• Pôvodné modrotlačové formy sa vyrábali z dreva, tie najkvalitnejšie z hruškového. Trvácnejšie kovové ich nahradili v priebehu 19. storočia.
• Na výrobu tzv. papu (krycej zmesi nanášanej na formu) mal každý farbiar svoj originálny recept. Išlo o výrobné tajomstvo každej farbiarskej rodiny.