Erb Liptova
Na potulkách po Liptove ho nemôžete minúť. Nájdete ho v Liptovskom múzeu aj na priečelí bývalého stoličného domu v Liptovskom Mikuláši. História erbu Liptova skrýva niekoľko zaujímavostí.
Symbol prírody aj mocných rodov
Zaužívané heraldické pravidlo hovorí, že každý erb má vychádzať z historických súvislostí. Pri erbe liptovskej stolice niet pochýb o tom, že odráža zásadné momenty histórie tohto regiónu.
Jeho príbeh sa začal písať v roku 1550, kedy panovník Ferdinand I. vydal dekrét hovoriaci o povinnosti každej stolice mať svoju originálnu pečať a vlastný erb. Tomu liptovskému dominuje modrý štít, na ktorom zo strieborných skál vyrastá rozvetvený smrek. Pod ním z jednej strany stojí zlatý vlk a z druhej čierny havran. V niektorých interpretáciách zvieratá predstavujú dva súperiace rody – vlk Zápoľských a havran Korvínovcov. Iní bádatelia sa zhodli, že len symbolizujú všetko vzácne, čo ponúka liptovská príroda, teda bohaté lesy s množstvom zveri a hornatý terén. Ako plynuli storočia, erb Liptova sa menil podľa vkusu a potrieb jednotlivých vládcov.
Ilešháziovci a rok 1649
Pôvodný erb (a zároveň pečatidlo, na ktorom je vyobrazený) z roku 1550 sa používali takmer sto rokov. Po strate pečate v roku 1649 sa vtedajší župan a dedič liptovskej stolice, Gašpar Ilešházi, rozhodol, že do erbu pridá obraz orlice, ktorá bola súčasťou ich rodového znaku. Najväčšie zmeny však liptovský erb ešte len čakali. Po ďalšej strate pečate v roku 1680 boli strieborné skaly nahradené zlatou orlicou so šípom a upravené boli aj farby prikrývadiel, ktoré lemujú štít zhora. Ich ľavá strana sa zmenila zo zlato - čiernej na strieborno – červenú. V tejto podobe sa erb s drobnými zmenami využíval až do roku 1918, t.j. do zániku šľachtického župného zriadenia.
Iné liptovské erby
Zaujímavé príbehy a súvislosti nájdeme aj v histórii erbov mnohých liptovských miest.
Nikoho neprekvapí, že symbolom mesta Ružomberok je už po stáročia rozkvitnutá červená ruža. Okrem miestnych však málokto vie, že na pozadí vzniku ich erbu je tragický príbeh lásky. Obraz šípu, ktorý pretína ružu, má základ v reálnom, ktorým princ z Likavského hradu nevedomky prestrelil srdce svojej snúbenice v deň ich svadby. Príbeh sa stal na vŕšku obrastenom ružami, na ktorom vzniklo mesto vtedy známe ako Rosenberg (dnes Ružomberok).
Z heraldického hľadiska medzi vzácne a ojedinelé patrí erb obce Partizánska Ľupča. Najstaršia písomná informácia o ňom pochádza už z roku 1435. Na bielom podklade štítu tu vedľa seba nájdeme symboly baníctva a prvky prevzaté z erbu panovníckeho rodu Anjouovcov. V súčasnosti obec v praxi používa upravenú verziu erbu, kde sa na pravej - červenej časti štiepeného štítu nachádzajú tri strieborné brvná a na ľavej – modrej časti, tri rady strieborných ľalií.
Erb obce Važec je zase založený na modrom podklade, na ktorom dominuje biely obraz vrchu Kriváň. Na ňom sa nachádzajú tri červené zvonce. Práve tie vyvolávali v minulosti polemiku medzi heraldikmi. Ich význam sa spája s patrónom pustovníkov - sv. Antonom (ktorý sa často zobrazoval so zvoncom v ruke), s ovčiarstvom a pastierstvom (typickými pre tento kraj), ale i s významom zvona ako symbolom spevu, slova, posolstva a prvého osídlenia.